Vděčnost

Vďačnosť je zvyk. Je to zručnosť, ktorá sa dá naučiť a rozvíjať. Keď sa stane každodennou praxou, môže ovplyvniť našu náladu, môže zmeniť náš pohľad na veci, postoj k ľuďom a situáciám.

Vďačnosť sa dá objaviť rôznymi spôsobmi. Keď sa nám niečo podarí, keď niečo dosiahneme, niečo prekonáme. Ak je to dielčí životný úspech, zvyčajne trvá chvíľu. Úspešne zvládnutá skúška, posun v kariére, stihnutý deadline… Vďačnosť za ten moment zvyčajne trvá len chvíľu. Kým ho neprevalcujú iné životné udalosti.

Tým najťažším spôsobom objavenia vďačnosti je pre mnoho ľudí ten, keď sa ich život ocitne v temnej fázi. Keď strácajú seba. V ťažkej chorobe, strate zamestnania, životného partnera, či v nejakej inej na prvý pohľad beznádejnej situácii.

Mne osobne pomohlo udržovať vďačnosť konštantne. Vstávať s ňou, zaspávať s ňou, oslavovať ňou “bežné veci” v živote. Stretnutie s milým človekom, keď som svedkom niečoho krásneho čo niekto vytvorí, povie, urobí, keď sa niečo nové naučím, keď si prečítam, či pozriem niečo, čo mi dá zmysel a zapadne do môjho spôsobu uvažovania. A zároveň mi najviac pomáha pochopenie, že všetko čo sa deje, má svoj dôvod. Že všetky udalosti, situácie - či tie dobré, alebo tie, ktoré nás učia ohňom, sú v poriadku. Sú dočasné a prišli presne vtedy, kedy mali. Všetky sú totiž súčasťou väčšieho celku. Je to ako dívať sa na obraz z 5 cm. Vidíme len niečo, čo nám možno teraz nedáva zmysel, čím sme momentálne zaujatí. Avšak časom, keď dokážeme poodstúpiť a pozrieť sa na ten obraz, na tú situáciu z väčšej perspektívy, z odstupu, uvidíme zmysel toho momentu, tej lekcie ktorú sme tam mali pochopiť. To načasovanie, tá schopnosť to vidieť, je samozrejme veľmi individuálna u každého z nás a v každom období ktorým prechádzame. Udržať si vďačnosť a vieru práve v tých “ťažkých” časoch, je to skutočné umenie. Pretože vždy je tu niečo, za čo môžeme byť vďační. A v tom je ten trik. Uvedomiť si to, vrátiť sa k sebe. Pomôže i zvedomiť si všetky tie minulé víťazstvá a prekonané prekážky. Vďačnosť za ne, za to všetko, čo sme už zvládli. Pripomenúť si, že robíme to najlepšie čo momentálne dokážeme a vieme byť k sebe láskaví. A možno tiež byť vďační za to, že presne toto a presne vtedy vieme pre seba urobiť.

S láskou,
Karin

Zdroj: cestaduseskarin