Rozhodnutia pod vplyvom emócií

Emócie a schopnosť ich prežívať nie sú samozrejmosťou pre každého človeka. Sú medzi nami typy jedincov, ktorí nie len že neprežívajú emócie ako bežní ľudia, ale ich prežívanie je veľmi ploché a preto majú oproti ostatným tú “výhodu”, že vedia jednať chladnokrvne, čisto takticky a veľmi premyslene. V ich jednaní emócie zohrávajú minimálnu úlohu, pretože ich hlbokého prežívania nie sú schopní.

Stretávam sa v poslednej dobe s článkami, názormi a vyjadreniami, že sa veľmi zneužíva pojem narcizmus. Pravda je, že narcisom dnes ľudia nazývajú kde koho, pretože jeho správanie vyhodnotia ako toxické a manipulatívne.

Ďalšia vec je, že pred takými 10 rokmi váčšina spoločnosti tento pojem vôbec nepoznala a označovali tých ľudí jednoducho inak.

Ja som bola medzi nimi tiež. Život to však zariadil tak, že som na vlastnej koži zažila vzťahy s ľuďmi, ktorí jednali ako z učebnice o narcizme či sociopatii. A práve to, že som sa v správny čas začala zaujímať o to, kto to narcisti a sociopati sú, čo to znamená mať veľmi nízku schopnosť empatie a že títo ľudia nedokážu prežívať emócie tak, ako bežný človek, pochopenie toho, kto som ja a prečo takýchto ľudí priťahujem, mi doslova zachránilo život.

Od momentu čo som začala opakovane zažívať a vzápätí aj študovať vzťahy s ľuďmi tohto typu, som sa rovnako musela začať učiť sama o sebe. O tom, že títo ľudia mi neprichádzajú do života náhodou, ale z veľmi dobrého dôvodu. Okrem toho, že som zistila kto je to empat, som si musela priznať, že som bola zranený empat. A to je pre ľudí s psychopatickou osobnosťou absolútne dokonalý protikus.

Vznikne tak spojenie postavené na vzájomnej závislosti. Obrovské emócie na strane empata, strata pôdy pod nohami, absolútna dôvera v jeho očarujúcu inteligenciu, šarm, charizmu, schopnosť baviť spoločnosť a hlavne, jeho schopnosť presvedčiť svojho zraneného empata o tom, že on a jedine on je ten pravý, vyvolený a dokonalý partner (ale aj guru, šaman, vodca…).

V tomto podhubí vzniká ilúzia dokonalosti, v ktorej veci naberajú často veľmi rýchly spád. Svadba, deti, hypotéka, spoločný majetok.

Ak narcis či sociopat dokáže udržať túto ilúziu dostatočne dlho a čím dokonalejšie svoju rolu hrá, tým väčší úspech tak dosahuje. Dokáže si podmaniť spoločných kamarátov, členov rodiny, či ďalších ľudí, ktorí dostanú možnosť ochutnať ich grandiozitu, šarm či inteligenciu.

Preto je pre človeka-empata tak veľmi ťažké nie len vystúpiť z tohto kolotoča, ale často jeho okolie ktoré posudzuje ten vzťah zvonku a povrchovo, nechápe, čo všetko sa odohráva za oponou a aká je skutočná dynamika toho vzťahu.

Sám empat, ktorý má svoje hlboké zranenia, je opakovane zmätený tým, čo prežíva a lieta od mantinelu k mantinelu podľa toho, akú polohu mu narcis či sociopat aktuálne servíruje. A že je to neustála jazda na horskej dráhe...

Vzťah s takýmto človekom sa neustále točí v toxickom kruhu. Na začiatku vzťahu, keď je zranený empat očarený neodolateľnosťou, výnimočnosťou a dokonalosťou narcisa, odhodí všetko rácio, vypne kritické myslenie a oddá sa tej obrovskej ilúzii. Pokiaľ ilúzia trvá, všetko sa zdá ako krásny sen. Prišiel “zachránca”, “dokonalý partner”, “osvietená bytosť”, na ktorého celý život čakal. Ale každá takáto ilúzia sa raz rozplynie. Čím neuveriteľnejší sa narcis zdá a čím rozprávkovejšie sa tento vzťah javí, tým tvrdší je pád na dno reality.

A nastáva vytriezvenie.

Moment veľmi dôležitý, ktorý by mohol byť kľúčovým. Empat dostáva nespochybniteľné dôkazy o tom, že to všetko bola hra, ilúzia a pozlátko. VŽDY v istý moment dostane dar jasnej mysle a dokáže zrazu vidieť veci v pravom svetle. Vtedy sa naozaj začne opierať o kritické myslenie, je schopný odhaliť klamstvá, vníma nenaplnené sľuby, veľmi dobre si pamätá, ako sa veci stali a konečne si začne uvedomovať, že to všetko nebude tak, ako mu to dovtedy narcis prezentoval.

A tu by to mohlo celé skončiť. Tu by si mnohí ľudia, ktorí nepatria medzi zranených empatov, ale majú zdravé kritické myslenie a prežívajú emócie bežným spôsobom, povedali, že je to predsa jasné ako facka. Že v takom vzťahu by neostali ani jednu ďalšiu minútu.

Ale zranený empat, ktorý dostal predtým ochutnať ilúziu dokonalosti, nadpozemskej “lásky” a dostal sľúbené modré z neba, veľmi ťažko na túto fázu zabúda. A preto, aj keď síce na chvíľu precitne z tejto ružovej hmly a ovanie ho smrad reality, často nechá narcisa, aby naňho uplatnil ešte ťažší kaliber. Ešte viac sľubov, ešte väčšiu ilúziu o dokonalom vzťahu a žiarivej spoločnej budúcnosti…

A empat, pretože ešte stále tak veľmi po tomto všetkom túži, znovu podlieha a padá ešte hlbšie do pasce a pavučín manipulátora. Príde ďalšia dovolenka, ďalší drahý dar, alebo ďalší veľkolepý plán, ďalšie dieťa, a ďalší a ďalší záväzok, ktorý ešte pevnejšie spečaťuje tento zväzok.

Vrátim sa k tomu, že ľudia s psychopatickou poruchou osobnosti neprežívajú emócie ako bežní ľudia. Nie sú toho jednoducho schopní. Prežívanie im však chýba a preto potrebujú vzrušenie, potrebujú sa zabaviť, vyrábať situácie, v ktorých by cítili aspoň niečo. A aj práve preto, že sa veľmi cielene zameriavajú na empatických ľudí, sa od nich veľmi veľa naučili. Sú to majstri v predstieraní emócií a herci hodní Oskara. A to je práve ich najťažší kaliber.

Empati, naopak, prežívajú všetko niekoľkonásobne intenzívnejšie ako bežný človek. Majú schopnosť vcítiť sa do druhých, veľmi citlivo reagujú na najmenšie podnety v zmene energií, majú vysoko vyvinutý radar na čítanie emócií. Často pri tom ale aj vypnú myseľ a nechajú sa ovládnuť tým, čo cítia. A žiaľ, často nedokážu rozlíšiť, či je emócia úprimná, alebo je to manipulatívny pokus o ovplyvnenie ich emočného prežívania vo vzťahu, od ktorého si toho toľko sľubovali…

Ľudia s psychopatickou osobnosťou využívajú pri konaní a dosahovaní toho, čo chcú, svoju schopnosť konať bez emócií. Je im to vlastné a robia to prirodzene.

Naopak, zranení empati v kritických momentoch často konajú práve pod tiahou emócií. Nedokážu mať odstup, ktorý by im dovolil sa na situáciu pozrieť triezvo a bez emócií.

Nehovoriac o tom, že sa neustále vracia pátos toho spojenia, ozýva sa túžba a nádej v to, že prídu o to všetko, čomu uverili. V podstate sa boja, že prídu na to, že ten hrad je od začiatku postavený z piesku.

Najväčšou zbraňou empata sa vtedy môže stať schopnosť sebaregulácie. Znamená to nekonať pod vplyvom emócií, ale jednať s čistou a pokojnou mysľou. To sa samozrejme človeku, ktorého život ovládajú emócie a stojí na nich celý jeho život, ľahko povie.

To, čo je jeho najväčším darom v spojení s ľuďmi, je zároveň paradoxne jeho najväčšou slabinou.

A tu je tá úloha - naučiť sa sebaregulovať. Naučiť sa pracovať so svojimi emóciami. Ovládnuť ich, aby oni neovládali nás v kritických okamihoch nášho života. V momentoch, kde potrebujeme kriticky myslieť a urobiť rozhodnutia, ktoré nám budú k prospechu a nie naopak.

Presne v tomto sa môžene paradoxne niečo naučiť práve od tých, ktorí nám tieto ťažké životné lekcie dávajú. Nemusíme sa však báť - nikdy nebudeme jednať tak chladnokrvne ako oni, pretože to jednoducho nemáme v povahe. Úplne stačí, ak sa naučíme reagovať vtedy, keď intenzívne emócie opadnú. Keď ich necháme prejsť, naučíme sa ich zjemniť a zásadné rozhodnutie urobíme až potom.

Je mnoho spôsobov ako to dosiahnuť. Existujú rôzne dychové cvičenia, tisíce druhov meditácií, práca s telom, uzemňovacie techniky a pod. Vyžaduje to samozrejme prácu, bez ktorej sa to nestane. A to je často ten kameň úrazu.

Práca na sebe je prácou, ktorú musíme vykonať my sami. Nikto ju neurobí za nás. Nikto za nás nebude dýchať, či sedieť s našimi vlastnými emóciami a prežívať ich za nás. Nikto nedokáže ovládnuť náš strach, vinu, ľútosť, hnev, či hanbu. Sme to zas len my sami, kto sa s nimi musí stretnúť zoči voči.

A keď to dokážeme, keď im dáme v danej chvíli plnú pozornosť, venujeme im 100% prítomnosti, presne vtedy začnú slabnúť, ustupovať, až prestanú mať nad nami moc. Vyžaduje to tréning, ako nakoniec všetko. Ale odmenou nám bude priestor, v ktorom budeme schopní konať pokojne, s rozvahou a v harmónii. Bez vypätých emócií a pod ich tlakom.

S láskou, Karin / FB Cesta duše s Karin

Autor: Karin
Zdroj: Cesta duše s Karin

Sdíleno s laskavým svolením autora