Zmena vo vnímaní
Zmena vo vnímaní, ktorá je prienikom zúženého prietoku zorného poľa časo – priestorového lievika…… /súvisí s DNA…mozgo – bunečnými vibráciami – chvením, ktoré môžeme cítiť…šerosvitom /meniacou sa intenzitou svetelných impulzov medzi nočným a denným videním, čiže meniace sa videnie prechodom z noci do dňa, ktorého svetlo predstavuje už viac – frekvenčnú, viac – bunečnú úroveň/……. je zmenou, ktorá nastala. Táto zmena je prenikaním k božskej podstate seba. Vnímanie zmeny je v rôznych myšlienkových sférach ľudských bytostí iné. Niekto ju zatiaľ takmer nezaznamenal, pretože neustále nasmerováva svoju pozornosť k mysleniu po starom, ktorého podstatou je protipólovosť, obavy, strach, nedôvera, atď. Čím sa neustále oddeľuje od zmeny, ktorá nastala.
Sprievodným znakom tejto zmeny je indiferentný stav pocitov, ktoré môžeme my i naše okolie vnímať v plnom rozsahu tohto slova ako ľahostajnosť, nevšímavosť, nechuť, odmietanie zamýšľať sa…zaoberať sa svojím okolím.
Tento indiferentný stav má špecifiká, ktoré je náročné slovami opísať. Jedná sa o nové pocity súvisiace s mystériom novej doby zlatého veku ľudstva, ktorý sa nami na Zemi zhmotňuje, čiže našou prítomnosťou sa reálnym stáva. Tým začína byť i spodnými čakrami /energetickými centrami nášho tela/ existencia nad – fyzična /ne – fyzična/ registrovaná, reálne vnímaná. Rozsah, /rozpätie, rozmerovosť/ zmeny vo vnímaní zodpovedá miere nášho prijatia. Čím viac sme voči čoraz rýchlejšie prebiehajúcim zmenám, ktoré sa jednoducho dejú zablokovaní /čo je záležitosť úzko súvisiaca s blokmi v jednotlivých čakrách/, tým menej zmenu vnímame a adekvátne našej rozmerovosti vnímania jej venujeme pozornosť. Preto je dôležité pre všetkých ľudí byť o čakrách informovaní.
Symbolom zlatého veku ľudstva je vibrácia zlatej, ktorá je nosičom svetelných kódov /informácií/. Tieto kódy sú i nosičom informácie o magnetickej príťažlivosti srdca a ich pozornosť je nasmerovávaná v prvom rade na tie miesta, k tým ľuďom, ktorých myslenie je najviac zaťažené predsudkami reality 3D. Predsudkami nedovoľujúcimi človeku nabrať vietor do plachiet, prijať i iné, ako 3D frekvencie – tým zmeniť svoje myslenie na neoklieštené, neohraničené, ne – protipólové a – vystúpiť zmenou myslenia z uniformity nevedomosti v ktorej bolo ľudstvo celé veky držané /čas temna/.
Cesta domov je regenerovaná zelenou, prevoniavaná sviežim dychom farieb podporujúcich prúdenie životnej energie a prerastená zvukmi, ktoré čoraz viac ľudí počuje /vníma/.
Zlatou vibruje 7. čakra, ktorá je ako zlatá koruna zdobená ametystom na hlavách kráľovien a kráľov /ľudstva/. So 7. čakrou súvisí i spomenutá zmena vo vnímaní /informácia o dematerializovaní pomyselných plotov južného pólu, čo sa zrkadlí na severe a „plotu“ v mieste, kde sa nachádza malý mozog/.
Odstraňovaním energetickej blokády sa uvoľňuje tok energií prúdiacich hlavou /registrované pocity tlaku v hlave, ktorá bola ako v lúskačiku na orechy/, čím sa v podstate kolektívne aklimatizujeme v zlatej ére týkajúcej sa i 7. čakry, pričom môžeme mať spomenuté indiferentné pocity. Aj keď to znie možno paradoxne – v tomto štádiu zmeny vnímané pocity ľahostajnosti, nezáujmu /“je nám to už jedno“ / nás opäť zjednocujú, pretože aktuálne svetelné kódy obsahujú silný integrujúci náboj /vzájomnosť/.
7. čakra nás spája so zdrojom, s univerzálnym vedomím a je aj zdrojom /miestom, ústím/ prejavov nižších čakier. Je napojením na božské bytie. Práve siedmou čakrou do nášho tela vchádza životná energia. Pozdĺž chrbtice zostupuje do prvej čakry v ktorej túto energiu transformujeme a stúpa do vyšších čakier. Pocity a emócie súvisiace s 1. – 4. čakrou sú prostredníctvom IQ spracovávané v 6. čakre. Od 6. čakry smerom hore je vnímanie mimozmyslové /zdrojové/. V týchto miestach sa dematerializuje /rozpúšťa/ strach z nižších čakier. Tým sa fyzické čakry harmonizujú. Dostávame sa /vstupujeme/ do stavu za – myšlienkami /bytie v prítomnosti/, kedy sa už na všetko pozeráme inými uhlami pohľadu /nadhľad nadčasovosti/. Znamená to, že naše vnímanie už nie je len subjektívne, plošné, nekompletné, málo-rozmerové. A tým sa pochopiteľne mení i ľudské myslenie, ktoré sa stáva opäť celistvým. Celistvé vnímanie, tým i myslenie a konanie predstavuje rozmerovosť vnímania zodpovedajúcu princípom Jednoty. Čo v reáli znamená, že fyzický a duchovný aspekt človeka prestáva byť od seba umelo „oddelený.“ Každý človek, ktorý podlieha fyzikálnu nevedomia /vlastnej nekompletnosti, nevedomosti/ a odmieta brať vzhľadom na zabudnutie do úvahy vlastné /duchovné…spirituálne/ vnútro sa stával systematicky čoraz viac len manipulovaným článkom, len na príkazy reagujúcim strojom mašinérie. Spomeňme si na našich predkov, ktorí rešpektovali dôležitosť rovnováhy jedného i druhého aspektu. A podľa toho i konali. Úcta, vzájomnosť, súdržnosť bola nikým nediktovanou a celkom prirodzeným spôsobom žitou normou ľudskej pospolitosti.
Vnímanie celistvé je vnímanie celou bytosťou. Opäť začíname preciťovať Jednotu, ktorou v skutočnosti stále sme. Opäť sa spriechodňuje cesta človeka ku Zdroju /prepojenie/, čo cítime i na úrovni duše /dušou preciťujeme/. Opäť nadobúda formu vedomie seba. Vedomie, ktoré v realitách hmoty vlastným pochopením, uvedomením si svojej dôležitosti na Zemi prezentujeme /prejavujeme, vyjadrujeme/ prostredníctvom prvej čakry.
Nakoľko je ľudská spoločnosť založená na vzťahoch – je dôležité podotknúť, že slovo láska nadobúda spriechodnením cesty iný rozmer. Dochádza tým i k harmonizácii celku tela a mysle, pričom túto harmóniu vyžarujeme do okolia – kdekoľvek sa nachádzame….Ilona

 

FacebookTwitterGoogle+