ZJEDNOTENÍ ZA MIER
Svet sa nebezpečne priblížil k novej globálnej konfrontácii. Medzinárodný poriadok je v troskách. Veľmoci dlhodobo podkopávajú zmluvne zakotvené pravidlá účelovým výkladom, ignorovaním zásad mierového spolunažívania i bezohľadnou vojenskou agresiou. Výsledkom je chaos, pokrytectvo a svojvôľa medzinárodných vzťahov. V spore o to, kam sme sa za uplynulé štvrťstoročie dostali, niet nevinných. Ľudia sa zhodujú v jednom: všetci chceme mier. Nie všetci však pracujeme v jeho prospech. Preto považujeme za nevyhnutné zastaviť roztáčajúcu sa špirálu militarizmu, násilia a nenávisti, prihlásiť sa k tradíciám humanizmu, mieru a nenásilia a vyzvať všetkých ľudí dobrej vôle na spoločné prijatie a presadzovanie opatrení, ktoré povedú ku kultúre mieru, spolupráce a bezpečnosti pre všetkých.
Považujeme za obrovskú chybu, že medzinárodné spoločenstvo sa odklonilo od zásad Parížskej charty pre novú Európu prijatej na summite v novembri 1990. V nej sa všetky európske štáty, ale aj Sovietsky zväz, USA a Kanada, zhodli na tom, že bezpečnosť je nedeliteľná a že nie je možné posilňovať bezpečnosť jedných na úkor druhých. Preto považujeme vytváranie exkluzívnych vojenských blokov, ktoré stupňujú zbrojenie a konfrontáciu, za prekonané a nebezpečné. Je najvyšší čas vrátiť sa k ideálom, ktoré ukončili ideologické súperenie dvoch superveľmocí. Je najvyšší čas vyzvať zodpovedných predstaviteľov strán, štátov a medzinárodných organizácií: hľadajte nový svetový poriadok, ktorý bude zodpovedať potrebám a skúsenostiam súčasnosti, ktorý bude garantovať rovnakú bezpečnosť pre všetkých a ktorý bude zaväzovať všetky národy k spoločnej práci v prospech posilňovania globálneho mieru, spolupráce a spravodlivosti. Je to vaša povinnosť voči mierumilovným ľuďom!
Už tesne po druhej svetovej vojne, v atmosfére eufórie zo skončenia šesťročnej agónie ľudstva, varovali Albert Einstein, Bertrand Russel a Thomas Mann medzinárodné spoločenstvo, že Charta OSN sa ukáže byť tragickou ilúziou, ak nepodnikneme dôraznejšie kroky k organizovaniu mieru, ak sa budeme snažiť odvrátiť vojnu iba zmluvnými dohodami medzi suverénnymi štátmi. Žiaľ, ani tentoraz svetoví lídri nedokázali navrhnúť nič lepšie ako opakovanie pokusu, ktorého absolútna až zúfalá márnosť bola už toľkokrát dokázaná. Suverenita v medzinárodných vzťahoch ponecháva rivalizujúcim veľmociam svojvôľu, v dôsledku ktorej sa medzinárodné právo uplatňuje len voči malým a slabým štátom, ktoré narúšajú záujmy hegemóna. Tieto pravidlá stoja v ceste vyššiemu princípu regulujúcemu medzinárodné vzťahy.

Chceme povýšiť mierové hnutie na vyššiu úroveň. Nechceme byť iba obrancami mieru, ale jeho tvorcami. Vychádzajúc z Deklarácie OSN o kultúre mieru a nenásilia z roku 1999, nechceme sa obmedzovať len na zúfalé protesty proti vojne v čase, keď sa už vojnový požiar rozhorel. Chceme sa sústreďovať na vytváranie kultúry mieru a nenásilia ako hlavného predpokladu mierového spolužitia všetkých ľudí na Zemi.

PRETO PRESADZUJEME:

– aby sa viera v silu a uctievanie moci nahradila vzdelávaním v oblasti kultúry mieru
– aby sa mentalita nepriateľstva nahradila porozumením, toleranciou a solidaritou
– aby sa autoritatívne vládnutie nahradilo demokratickou spoluúčasťou všetkých ľudí
– aby sa politika utajovania a propagandy nahradila slobodným a všestranným tokom informácií
– aby sa tlak na zvyšovanie zbrojenia nahradil odzbrojovaním
– aby zneužívanie ľudí nahradil rozvoj ich ľudských práv
– aby ekonomiku založenú na bezohľadnom zisku nahradila sociálna spravodlivosť a rešpektovanie potrieb všetkých ľudí podľa princípu rovnosti
– aby drancovanie prírody nahradila filozofia udržateľného života.

PRETO VYZÝVAME VŠETKÝCH ĽUDÍ DOBREJ VÔLE, ABY SA V TOMTO DUCHU ZMENILI NAŠE POLITICKÉ A SPOLOČENSKÉ PRIORITY:

1. Vyzývame zodpovedných politických predstaviteľov, aby navrhovali, podporovali a presadzovali vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry, do ktorej budú zahrnuté aj štáty doteraz označované ako nepriateľské.

2. Vyzývame príslušné ministerstvá, aby dôsledne uplatňovali princípy Deklarácie OSN o kultúre mieru a nenásilia v praxi, aby zaviedli do učebných osnov výchovu ku kultúre mieru a nenásilia, aby podporovali politiku založenú na uvedených zásadách.

3. Vyzývame voličov, aby podporovali iba takých politikov, ktorí sa prihlásia k mierovým princípom uvedeným v tomto dokumente, zaviažu sa ich rešpektovať a budú ich presadzovať v praxi.

4. Vyzývame predstaviteľov cirkví, mimovládnych organizácií, osobnosti kultúrneho, vedeckého a spoločenského života, aby aktívne podporovali mierové riešenia, aby sa stali vyslancami mieru a oslobodzovania ducha človeka od sklonov k násiliu, vyzývame ich k odvahe brániť menšinové názory empatie, spolupatričnosti a racionality vo väčšinovej atmosfére nenávisti, strachu a vášní.

Treba otvorene povedať, že tu existujú politici, novinári a aktivisti, ktorí pestujú v spoločnosti nenávisť, predsudky a fóbie neraz zachádzajúce až za hranicu šovinizmu, že tu máme verejných činiteľov, ktorí sú vždy ochotní a pripravení obhajovať vojnu, podporiť zbrojenie a uprednostniť konfrontáciu. Považujeme za dôležité od takýchto ľudí sa dištancovať. Viac zbraní znamená menej dôvery, viac vojakov znamená menej spolupráce. Neželáme si vidieť naše krajiny ako štáty, cez ktoré sa presúvajú vojenské konvoje a zakladajú vojenské základne, ale ako štáty, v ktorých sa rodia mierové iniciatívy a prekvitá kultúra, veda a vzdelanie. Chceme, aby bola stredná Európa mostom priateľstva, nie hranicou konfrontácie, aby sa formovala ako holubica mieru, nie ako pudlík moci, aby bol vytvorený spravodlivý svetový poriadok, v ktorom sa veľmoci nebudú správať ako gangstri a malé štáty ako ich prostitútky. Chceme, aby sa ľudia spájali, a nie rozdeľovali.

Vojna je prehrou všetkých. Je to zlyhanie ľudského rozumu, je to neschopnosť porozumieť tomu druhému, je to barbarská rezignácia na civilizované riešenie sporu. Mier nie je porážkou toho druhého, mier je víťazstvom všetkých. Kapitulácia bez odstránenia príčin konfliktu nie je mierom, len dočasným prímerím, ktoré v sebe kumuluje všetky nevyriešené krivdy až do vypuknutia novej vojny. Chceme prekonať začarovaný kruh násilia a vytvárať základy trvalého mieru. Nie sme naivní, aby sme nevideli konflikty a spory, ale sme presvedčení, že ich riešenie by sa malo hľadať za rokovacím stolom a nie na bojisku. Bez novej bezpečnostnej architektúry, ktorá odstráni z medzinárodných vzťahov nerovnosť, nebude existovať ani funkčná bezpečnosť, ani udržateľný mier. Na začiatku takéhoto procesu nestoja rokovania technických expertov, ale pevná vôľa mierumilovných ľudí. Preto je dôležité, aby duchovne a morálne nezávislé osobnosti zjednotili svoj vplyv a svoje sily na obhajobu bratstva medzi národmi, na presadzovanie kultúry mieru a na odmietnutie vojny ako najohavnejšieho zo všetkých zločinov.

ZOZNAM SIGNATÁROV

Alexander Ač, environmentalista, vedecký výskumník Akadémie vied ČR (SR)
Anton Baláž, spisovateľ a publicista (SR)
Jozef Banáš, spisovateľ (SR)
Marián Bančej, spisovateľ (SR)
Rudolf Belan, vydavateľ (SR)
Viera Benková, spisovateľka (Báčsky Petrovec, Srbsko)
Vladimír Blaho, divadelný a hudobný kritik (SR)
Václav Cílek, geológ, klimatológ a filozof (ČR)
Ján Čarnogurský, advokát, bývalý predseda vlády SR (SR)
Milan Daniel, novinár (ČR)
Milan Dubček, diplomat, syn Alexandra Dubčeka (SR)
Vladimír Farkaš, biochemik (SR)
Etela Farkašová, filozofka a spisovateľka (SR)
Milan Ftáčnik, vysokoškolský učiteľ, bývalý minister školstva (SR)
František Gahér, filozof, bývalý rektor Univerzity Komenského (SR)
Ivan Gašparovič, bývalý prezident Slovenskej republiky (SR)
Radovan Geist, politológ (SR)
Vladimír Godár, hudobný skladateľ (SR)
Jozef Habánik, rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka (SR)
Alexander Halvoník, literárny kritik a spisovateľ (SR)
Pavol Hammel, spevák (SR)
Martin Hekrdla, novinár (ČR)
Jozef Heriban, spisovateľ a scenárista (SR)
Ivan Hoffman, novinár, pesničkár, protagonista Nežnej revolúcie (ČR)
Marek Hrubec, filozof a sociálny vedec (ČR)
Anton Hykisch, spisovateľ (SR)
Eduard Chmelár, historik, rektor Akadémie médií (SR)
Juraj Jakubisko, režisér (SR)
Peter Jaroš, spisovateľ (SR)
Jan Kavan, bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN a exminister zahraničných vecí (ČR)
Norbert Kelecsényi, akademický sochár (SR)
Eva Kollárová, riaditeľka Ústavu rusko-slovenských kultúrnych štúdií PF KU (SR)
Michal Kováč, bývalý prezident Slovenskej republiky (SR)
Mária Kráľovičová, herečka (SR)
Oskar Krejčí, politológ, prorektor Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov (ČR)
Rudolf Kropil, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, rektor TU vo Zvolene (SR)
Adriana Kučerová, operná speváčka (SR)
Peter Lipa, spevák a skladateľ (SR)
Jozef Lysý, politológ (SR)
Albert Marenčin, spisovateľ a scenárista (SR)
Jozef Migaš, diplomat, bývalý predseda NR SR (SR)
František Novosád, filozof (SR)
Karol Polák, športový komentátor (SR)
Michal Polák, ekonóm a filozof (SR)
Miro Procházka, režisér (SR)
Lenka Procházková, spisovateľka, signatárka Charty 77 (ČR)
Miroslav Prokeš, environmentalista (ČR)
Milan Rašla, rektor Vysokej školy múzických umení (SR)
Gabriela Rothmayerová, spisovateľka a publicistka (SR)
Silvia Ruppeldtová, prekladateľka a publicistka (SR)
Ladislav Sabo, akademický sochár (SR)
Tatiana Sedová, filozofka (SR)
Brigita Schmögnerová, ekonómka, bývalá ministerka financií (SR)
Rudolf Schuster, bývalý prezident Slovenskej republiky (SR)
Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (ČR)
Karel Srp, predseda Jazzovej sekcie a bývalý politický väzeň (ČR)
Ján Stena, sociológ (SR)
František Škvrnda, bezpečnostný expert (SR)
Ivan Štampach, teológ a publicista (ČR)
Ilona Švihlíková, ekonómka (ČR)
Braňo Tichý, občiansky aktivista (SR)
Viktor Timura, historik a spisovateľ (SR)
Božidara Turzonovová, herečka (SR)
Petr Uhl, novinár, signatár Charty 77 (ČR)
Terézia Ursínyová, muzikologička (SR)
Ondrej Zimka, akademický maliar (SR)
Ondrej Zimka III., akademický sochár (SR)
Milka Zimková, herečka a spisovateľka (SR)
Milina Zimková, akademická maliarka (SR)
Petr Žantovský, vysokoškolský učiteľ, mediálny analytik (ČR)

 

Pro více informací a odkaz na petici klikněte zde: http://www.zjednotenizamier.sk/zjednoteni-za-mier/