VPLYV ALKOHOLU NA OCHRANNÉ ENERGETICKÉ POLE ČLOVEKA
Teraz sa spoločne pozrieme na ďalšiu situáciu, ktorá vedie k zničeniu alebo oslabeniu ochranného psí-poľa človeka. Jeden z najzaujímavejších fenoménov tohto druhu je vplyv alkoholu na ľudské telo a jeho ochranné psí-pole.

Alkohol, presnejšie etanol v ňom obsiahnutý má silnú negatívnu energiu. Éterická štruktúra etanolu je veľmi aktívna a silne ovplyvňuje ľudské éterické telo. To je jeden z dôvodov, prečo je opitý človek omnoho slabší ako človek triezvy.

Alkoholické nápoje majú jednu vlastnosť, ktorá je príčinou psychologickej príťažlivosti alkoholu: obsahujú jednoduché cukry, glukózu a fruktózu, ktoré sa rýchlo vstrebávajú do krvi a spôsobujú výbuch pozitívnej energie. Vplyv etanolu na telo je o niečo oneskorený. Jeho negatívna štruktúra začína účinkovať o niekoľko hodín neskôr, keď organizmus a jeho pečeň už nie sú schopné ethanol neutralizovať.

Pečeň produkuje enzým, ktorý rozkladá etanol a má ho nejaké množstvo v zásobe. V skutočnosti je etanol produktom rozkladu zložitých cukrov a preto pečeň produkuje tento enzým. Ale rozhodne nie preto, aby rozkladal človekom vypitý alkohol.

Takže po niekoľkých hodinách intenzívnej práce, pečeň spotrebuje všetky svoje rezervy a prostriedky pre výrobu tohto enzýmu. Rozdiel medzi množstvom etanolu, ktorý človek vypije a tým, ktoré je telo schopné rozložiť, začína negatívne ovplyvňovať éterické telo človeka.

Pritom sa éterické telo nasycuje negatívnou energiou, čo vedie k narušeniu rovnováhy základu ducha a následne sa prudko znižuje sila ochranného psí-poľa človeka. Veľmi často sa ráno po pití alkoholu človek cíti dolámaný, príliš unavený, má závrat, trápi ho nevoľnosť, zvracia.

Zvracanie je mimochodom tiež jedna z obranných reakcií organizmu, keď pečeň už nemôže ďalej odbúravať etanol, mozog stimuluje spazmy žalúdka a čriev s cieľom vyvrhnúť to, čo v ňom ešte zostalo (vďaka tomu sa časť alkoholu dostane z organizmu von).

Psychologicky, keď má človek ráno takéto stavy, spomína si, že potom čo pil alkohol sa cítil veľmi dobre. A prirodzenou reakciou je, že si vezme ďalšiu dávku alkoholu a všetko sa opakuje znovu. Pokiaľ sa to deje aktívne a dlhší čas (pre každého človeka je časové obdobie rôzne), potom človek privedie sám seba do akútnej alkoholovej intoxikácie.

V tomto prípade sa ochranný obal človeka stáva slabší a slabší, okolo neho sa zhlukujú astrálny upíri predvídajúc veľkolepú hostinu. Organizmus alkoholika začína rýchle starnúť a chátrať. A keď v dôsledku konzumácie alkoholu telo už nie je schopné rozkladať alkohol, jeho koncentrácia v neurónoch mozgu začína rásť a dosahuje kritické hodnoty, pri ktorej neuróny začínajú odumierať.

V takom prípade duch človeka siaha k extrémnemu opatreniu a otvára štruktúry neurónov fyzického mozgu, pričom toky primárnych hmôt z vyšších mentálnych rovín začínajú zostupovať všetkými telami človeka a rozkladajú etanol. Ale keďže neuróny mozgu na to nie sú vývojom pripravené, dochádza k zničeniu ich zostávajúcich štruktúr, zárodkov mentálnych a astrálnych tiel.

To je krajná metóda, z ktorej následkov sa organizmus a duch ešte dokáže spamätať. Ale to je možné urobiť iba raz, maximálne dvakrát, nie viac. Pokiaľ sa to bude diať častejšie, začne veľmi rýchla deštrukcia základov mentálneho a potom aj úplne zničenie astrálneho tela ducha. Práve preto mozog alkoholika po smrti vyzerá ako u novorodenca a niekedy dokonca ako u plodu, prakticky úplne hladký, všetky zvrásnenia sú vyhladené. Taký mozog prechádza fázou spätného vývoja.

Je zaujímavé, že v momente takého otvorenia mozog môže prijímať informácie z iných rovín planéty. Človek začne vidieť „diablov“ (tiež sa hovorí, že sa prepil k diablovi) a rôzne ďalšie, nie veľmi pekné veci. Skrátka, v tomto stave ľudský mozog vidí astrálne zvieratá, ktoré nie sú naozaj vzhľadovo príjemné a často ešte horšie ako sami diabli.

Mimochodom, v ére dinosaurov bol jeden druh vzpriamený s vyvinutými trojprstými končatinami veľmi podobným rukám a rovnakými trojprstými nohami s chvostom, s tvarom lebky podobnej ľudskej, s obrovskými očami a zobákovitou tlamou a niektoré poddruhy mali dokonca rohovité výrastky-rohy. Nie je to úplný obraz čertov, ktorí v pekle v kotloch smažia hriešnikov?

Tomuto vyhynutému druhu dinosaurov dali paleontológovia meno Disanopithecus. Takže v stave intoxikácie alkoholom človek vidí tieto astrálne zvieratá, ktoré ešte k tomu podnikajú pokusy definitívne zničiť pozostatky jeho ochranného psí-poľa a výdatne sa pohostiť jeho energiou. Keď človek toto všetko vidí, snaží sa pred týmito útočiacimi dravcami nejako schovať alebo brániť. A pokiaľ ľudia, ktorí sa nenachádzajú v rovnakom stave sledujú čo sa deje, tak sa im celý tento dej zdá, mierne povedané, viac ako podivný. Zvlášť, keď im začne ukazovať z akého rohu sa zjavuje tá či oná príšera.

Lekári nazývajú tento stav „delírium tremens“ a priraďujú všetky tieto vízie k halucináciám. Ale všetky tieto „halucinácie“ majú takú veľmi zaujímavú vlastnosť. Všetci ľudia, ktorí sú v stave delíria tremens (a sú ich tisíce, milióny, pokiaľ hovoríme o histórií ľudstva), nezávisle na dobe, rase, kultúre, presvedčení alebo vzdelaní, videli a vidia prakticky to isté. Veľmi vytrvalé „halucinácie“, nie je to pravda?

A keď si dokážeme predstaviť, že ľudia v minulých storočiach, po tom, ako počuli v detstve rozprávky a kázne kňazov o pekle, vo svojej veľkej fantázií splodili tieto entity, potom v čom je príčina, že dnešní ľudia, ktorí neveria vymysleným fantáziám (a niektorí z nich o nich ani nepočuli), v stave delíria tremens vidia rovnakých diablov, akých videli ich dedovia a pradedovia?

Samozrejme, to nie sú halucinácie. Človek v stave delíria tremens vidí reálne entity éterickej a astrálnej úrovne Zeme. Len to bohužiaľ nikto poriadne nevysvetlil.

Úryvok z knihy „Posledný apel ľudstvu“, autor Nikolaj Levašov.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info