VČELY BY JEDY ZAKÁZALI, ALE NEVEDIA TO POVEDAŤ. POMÔŽTE NÁM ICH CHRÁNIŤ.
Včely hynú. Jedným z faktorov, ktorý za to môže, sú pesticídy – chemikálie, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve proti škodcom. Ak nezačneme konať, deti našich detí budú pri zmienke o včielke Maji len nechápavo pozerať. Pesticídy sa však dostávajú aj na náš tanier a touto chémiou dobrovoľne kŕmime seba aj naše deti. Zmeňte to spolu s nami a urobme zo Slovenska progresívnu krajinu, ktorá vie pestovať zdravo, šetrne, bez chémie a s úctou k včelám.

Čo je cieľom petície?

Naším cieľom je prostredníctvom petície mobilizovať verejnosť a dať jej šancu vyjadriť podporu budúcnosti bez pesticídov. Okrem toho chceme petíciu využiť ako ukážku vôle verejnosti pre našich politických zástupcov, ktorí budú hlasovať o udržaní alebo zrušení obmedzenia troch nebezpečných pesticídov na európskej úrovni. Keď sa o týchto látkach hlasovalo v roku 2013, verejnosť o nich takmer nevedela a náš zástupca hlasoval proti ich obmedzeniu. Nechceme, aby sa táto situácia opakovala. Chceme, aby sa Slovensko pridalo k progresívnym európskym krajinám, ktorým záleží na budúcnosti včiel, zdravom životnom prostredí a zdravom jedle.

Aké sú naše požiadavky a čo chceme dosiahnúť?

Súčasný zákaz troch neonikotínoidov nie je úplný a nevzťahuje sa na všetky plodiny. Navyše niektoré členské štáty Európskej únie si presadili výnimku, čo im nedávno umožnilo napr. vo Veľkej Británii použiť tieto nebezpečné látky na ošetrenie repky alebo nimi v Bulharsku ošetrovať kukuricu a slnečnice.

Našou verejnou výzvou preto žiadame:

    • aby Slovensko obmedzilo používanie neonikotínoidov. Zároveň chceme, aby ministerstvo pôdohospodárstva obmedzilo v budúcnosti aj ďalšie nebezpečné pesticídy, ktoré predstavujú riziko pre životné prostredie alebo pre ľudské zdravie.
    • aby Slovensko nepovoľovalo výnimky na látky, ktoré sú na európskej úrovni zakázané.
  • aby Slovensko prepracovalo svoj Národný akčný plán na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov tak, aby spĺňal požiadavky EÚ a aby stanovil konkrétne a merateľné ciele na riešenie našej závislosti od pesticídov.

Čo sú pesticídy a akú hrozbu predstavujú?

Syntetické pesticídy sú chemické látky alebo zmesi, ktorými človek ničí organizmy, považované za škodcov (napr. hmyz, hlodavce, huby, plesne alebo rôzne buriny). Tieto látky sú tiež bežne známe ako „prípravky na ochranu rastlín“.
V 50. rokoch 19. storočia sa syntetické pesticídy začali v priemyselnom poľnohospodárstve všeobecne používať po celom svete. Časom, v dôsledku rozšíreného a opakovaného používania alebo dlhej doby odbúravania, sa mnohé z týchto látok začali v našom životnom prostredí vyskytovať vo veľmi vysokej miere. Existujú prípady, keď je doba odbúravania až taká dlhá, že niektoré látky, ktoré boli zakázané už pred niekoľkými desaťročiami, vrátane DDT a jeho vedľajších produktov, sa dnes bežne nachádzajú v životnom prostredí alebo v telách živočíchov či ľudí.
S pesticídmi sa spájajú konkrétne hrozby pre životné prostredie či ekosystém alebo zdravotné riziká. Problémom je nielen jedovatosť týchto látok – rôzne sú toxické napr. pre včely, vodné organizmy alebo vtáky. Môžu sa dostať do pôdy a vodných zdrojov a ukladať sa v nich. Problémom je tiež, že sa tieto toxické látky neustále v prostredí hromadia. Niektoré môžu pre ľudí predstavovať konkrétne zdravotné riziká – môžu napr. prispieť k niektorým druhom rakoviny, poškodiť hormonálny systém, reprodukčný systém, imunitný systém alebo nervový systém (Alzheimer alebo Parkinson).

Aké rôzne druhy pesticídov poznáme?

Pesticídy často rozdeľujeme do kategórií podľa cieľového organizmu, ktorý majú zničiť: insekticídy – prípravky proti hmyzu, herbicídy – prípravky proti burinám, fungicídy – prípravky proti hubám. Sú aj iné kategórie pesticídov ako napr. organochlórové pesticídy (OCP), organofosforové pesticídy (OP), karbamáty alebo neonikotínoidy. Tie tvoria novšiu kategóriu pesticídov. Tieto látky majú veľmi podobnú štruktúru ako nikotín a blokujú niektoré dráhy bunkovej signalizácie. Rovnako majú negatívny vplyv na neurologický vývoj. Hlavné neonikotínoidy sú: klotianidín; imidakloprid; tiametoxám – práve o ich obmedzení sa má rozhodovať na európskej úrovni. Problém pri neonikotínoidoch je hlavne v tom, že sú v porovnaní s inými látkami veľmi toxické pre hmyz. A teda aj pre včely.

Čo sú neonikotínoidy a ako veľmi škodia včelám?

Neonikotínoidy (novší druh pesticídov) sa masovo používali viac ako jedno desaťročie. Kým chemické spoločnosti ako Syngenta a Bayer ignorujú dôkazy o ich škodlivosti, vedecké dôkazy o vplyve neonikotínoidov na vitalitu včiel narastajú. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2015 potvrdil prepojenie vplyvu troch neonikotínoidov s negatívnymi dôsledkami pre včely.
EFSA skúmala bezpečnosť postreku na listy plodín pesticídmi tiametoxám (vyrába firma Syngenta), klotianidín a imidakloprid (obe vyrába firma Bayer). Štúdia dospela k záveru, že pokiaľ ide o negatívny vplyv na včely „vysoké riziko sa buď potvrdilo alebo sa nedalo vylúčiť“.

Ako sme pesticídom vystavení?

Pesticídom môžeme byť vystavení rôznymi spôsobmi:

    • priame vystavenie na farme alebo vlastnej záhrade,
    • prostredníctvom potravy, ktorú konzumujeme,
    • prostredníctvom vzduchu, ktorý dýchame v poľnohospodárskych alebo mestských oblastiach počas a po aplikácii postrekov pesticídmi,
    • prostredníctvom pitnej vody, kde využívanie poľnohospodárskej pôdy viedlo ku kontaminácii povrchových a podzemných vôd,
  • prostredníctvom zostatkových pesticídov v prachu v domácnostiach.

Aký problém majú včely? Týka sa to aj včiel na Slovensku?

Celosvetovo zaznamenávame úhyny včiel. Sú krajiny ako napr. USA alebo Čína, kde sa ročné úhyny pohybujú nad 40 % včelstiev a tieto krajiny čelia reálnej hrozbe vyhynutia včiel. Opeľovanie riešia buď kočovaním včiel alebo ručným opeľovaním. Pritom včely tak veľmi potrebujeme. Sú kľúčovým prvkom produkcie jedla, pretože opeľujú poľnohospodárske plodiny. Až tretina jedla, ktoré konzumujeme, závisí od opeľovačov. Na Slovensku, našťastie, nemáme v štatistikách až takéto výrazné úhyny. To však neznamená, že by neboli ohrozené podobnými hrozbami ako v iných častiach sveta.
Pesticídy používané v poľnohospodárstve sú pre včely skutočnými zabijakmi. Nie jeden včelár na Slovensku sa stretol so situáciou, že v dôsledku postreku boli jeho včely otrávené a musel sa s tým vysporiadať. Včely však ohrozujú aj extrémne výkyvy počasia, dôsledky klimatickej zmeny a nedostatok rozmanitej a prirodzenej stravy – ako výsledok pestovania monokultúr. Takto oslabené rýchlejšie podľahnú chorobám či parazitom.

Prečo sa rozhodla EÚ obmedziť použitie neonikotínoidov?

Európska komisia zaviedla obmedzenia používania troch druhov neonikotínoidov z dôvodu podozrenia na jedovatosť pre voľné žijúce a chované včely. Súčasný zákaz troch neonikotínoidov – tiametoxám, klotianidín a imidakloprid, nie je úplný a nevzťahuje sa na všetky plodiny. Obmedzenie sa týka používania týchto troch neonikotínoidov pri ošetrovaní osiva, pôdnej aplikácii a ošetrovaní listov, pokiaľ ide o rastliny a obilniny (vynímajúc oziminy), na ktoré sadajú včely. Nevzťahuje sa už ale na použitie v ovocných sadoch po odkvitnutí či na použitie v skleníkoch. Členské štáty budú opätovne hlasovať o možnosti používaní týchto látok začiatkom roku 2017. Práve preto je tu táto petícia. Musíme ukázať, že si neonikotínoidy neželáme.

Ako hlasovalo Slovensko a ďalšie krajiny?

Z 27 európskych krajín bolo počas hlasovania o obmedzení troch neonikotínoidov 15 takých, ktoré návrh podporili (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko). Štyri krajiny sa zdržali hlasovania (Fínsko, Grécko, Írsko, Litva) a osem krajín hlasovalo proti obmedzeniu týchto látok (Rakúsko, Česká republika, Maďarsko, Taliansko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Veľká Británia). Slovensko sa teda pridalo na stranu tých, ktorým nevadí znečisťovať si životné prostredie a zabíjať včely.

Ktorými krajinami sa môžeme inšpirovať?

Stále viac európskych krajín si uvedomuje problémy, ktoré pesticídy predstavujú. Najnovší prípad je Francúzsko, ktoré s platnosťou od septembra 2018 v rámci zákona o biodiverzite prijalo v prvom čítaní zákaz všetkých neonikotínoidov. Zákon teraz čaká na druhé čítanie v senáte. Takisto severské krajiny ako Dánsko alebo Švédsko sú známe svojimi ambicióznymi cieľmi pri regulácii pesticídov. Dánsko svoju prvú stratégiu na zníženie pesticídov prijalo už v roku 1986. Švédsko má ambiciózny cieľ na vytvorenie netoxického životného prostredia s nulovým zvyškami pesticídov v povrchovej a podzemnej vode.

Ako inak môžem ešte včelám pomôcť?

Okrem podpisu výzvy viete pomôcť aj malými zmenami a inšpirovať k tomu aj svoje okolie. Ako?

    • Pestujte kvitnúce rastliny prirodzené pre váš región.
    • Informujte sa u predajcu, či už semienka kvetín nie sú ošetrené pesticídmi, aby ste v dobrej snahe včelám neublížili.
    • Znížte používanie pesticídov, prípadne ich úplne vylúčte z vlastnej záhrady.
    • Poskytnite včelám vodu formou malého jazierka s kamienkami.
    • Podporujte lokálne včelárstvo a nakupujte naozaj kvalitný med.
    • Šírte povedomie o dôležitosti včiel.
  • Postavte si na záhrade hotel pre hmyz.

Podepsání petice: http://act.greenpeace.org/ea-action/action?ea.client.id=1850&ea.campaign.id=50019#r4

 

FacebookTwitterGoogle+