Turecko: Obrovský podzemný komplex starý milión rokov
Väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že stopy ľudskej civilizácie siahajú do doby pred 12000 rokmi. Ale veľa nálezov svedčí o úplne inej minulosti. Existujú mnohé chrámy, stavby či predmety, ktoré sú dôkazom existencie vyspelých civilizácií na Zemi už v oveľa skoršej dobe ako sa bežne hovorí. Veľa z nich tradičná veda ani neuznáva práve preto, že odporujú jej dogmám.

V posledných rokoch sa vedci začali na históriu pozerať otvorenejšie. Jedným z takých vedcov je aj Dr. Alexander Koltypin, geológ a riaditeľ Výskumného centra prírodných vied na Nezávislej medzinárodnej univerzite pre ekológiu a politológiu v Moskve. Počas svojej dlhej kariéry sa zaoberal štúdiom mnohých podzemných štruktúr hlavne v okolí Stredozemného mora a našiel v nich veľa spoločných prvkov, ktoré sú dôkazom prepojenia týchto miest. Navyše ho materiálne zloženie štruktúr, ich proces zvetrávania a extrémne geologické vlastnosti presvedčili o tom, že ich vytvorili pokročilé civilizácie, ktoré obývali Zem pred miliónmi rokov.

Koltypin argumentuje tým, že mainstreamoví archeológovia určujú vek lokalít podľa veku sídel v ich blízkosti. No niektoré z týchto sídel boli vytvorené na oveľa starších prehistorických štruktúrach.

Na svojej webovej stránke Koltypin uvádza: „Keď sme skúmali stavby, nikto z nás ani na chvíľu nezapochyboval o tom, že sú oveľa staršie ako ruiny kanaánskych, filištínskych, hebrejských, rímskych, byzantských či iných miest a sídel, ktoré sa nachádzajú na nich alebo v ich blízkosti.“ Počas cesty do oblasti Stredozemného mora Dr. Koltypin dôkladne zaznamenal a porovnal vlastnosti rôznych lokalít a zistil mnohé podobnosti. V prírodnej rezervácii Adullam Grove pri ruinách Hurvat Burgin mal rovnaký pocit ako keď vyšiel na vrch skalného mesta Cavusin v Turecku: „Bol som presvedčený, že všetky obdĺžnikové zárezy, podzemné stavby vytvorené človekom a roztrúsené úlomky megalitov boli kedysi jedným podzemným megalitickým komplexom, ktorý narušila erózia do hĺbky niekoľko sto metrov.“ Vo svojej práci sa zmieňuje o tom, že niektoré časti obrovského komplexu sa nachádzajú nad zemou v dôsledku tektonických zmien v priebehu histórie. Patria k nim napríklad skalné mestá Kapadócie v súčasnom Turecku.

„Môžeme predpokladať, že kapadócke mestá (vrátane skalného mesta Tatlarin) slúžili ako príbytky bežných obyvateľov a skalné mesto Cavusin (alebo jeho časti) bolo rezidenciou kráľov podzemia. Nevieme takmer nič o jeho obyvateľoch (ani či boli ľudia) s výnimkou toho, že uctievali slnečné božstvá (božské princípy – harmóniu, život a prírodné zákony). O mnoho tisíc či miliónov rokov neskôr sa toto náboženstvo stalo základom pre kresťanstvo.“

Niektoré oblasti v strednom, severnom Izraeli a strednom Turecku boli odhalené po odokrytí až 100-metrovej vrstvy zeminy. Podľa Koltypinových odhadov sa takáto vrstva ťažko mohla vytvoriť za menej ako 500000 až milión rokov. Navrhuje, že niektoré časti komplexu sa mohli dostať na povrch v dôsledku vytvárania pohorí. Tvrdí, že zloženie stavebného materiálu v tureckej Antálii v časti nazvanej  „Jernoklejev site“ sú až milión rokov staré, hoci podľa mainsreamových vedcov sú z obdobia stredoveku. V dôsledku pohybov zemskej kôry niektoré časti zaplavilo more. Prakticky vo všetkých náleziskách v Izraeli a v prevažnej časti nálezísk v Turecku sú na podlahe vápenné sedimenty. Niečo podobné môžeme vidieť v Jonaguni blízko japonského pobrežia.

Megalitické stavby sa nachádzajú na celom svete a zdá sa, že svojou konštrukciou prevyšujú možnosti starovekých civilizácií. Kamene priliehajú k sebe presne bez použitia malty a stropy, stĺpy, oblúky a brány nemohli byť vytvorené pomocou jednoduchého náradia. Stavby, ktoré neskôr na nich alebo v ich blízkosti vytvorili Rimania či iné civilizácie, sú úplne primitívne.

Ďalším objektom Koltypinovho záujmu sú záhadné stopy v strednom Turecku v oblasti bývalej Frýgie v dnešnej Anatólii. Verí tomu, že ich vytvorili inteligentné bytosti pred 12 – 14 miliónmi rokov. Dopravné prostriedky sa kolesami zaborili do mäkkého a možno vlhkého povrchu a svojou váhou v ňom vytvorili hlboké ryhy, ktoré následne stvrdli. Geológovia poznajú tento jav aj na príklade dinosaurích stôp, ktoré sa zachovali rovnakým spôsobom.

Líbí se vám článek? Podpořte, prosím, překladatele v další práci a nastavte trvalý príkaz na transparentní účet: 2900794933/2010. Variabilní symbol článku je 07308, specifický symbol: 100.