Keď Vaše dieťa príde na túto Zem, je kulmináciou perspektívy vedomia, je v ňom časť z Vás aj z Vášho partnera. Je jedným zo spôsobov, akým vesmír uľahčuje svoju vlastnú expanziu. Účelom detí je nie len umožniť expanziu univerzálneho vedomia, ale aj pomôcť expanzii nášho vlastného vedomia. A takto sa to robí.

Ak sa zasekneme vo vlastnom detstve, bráni nám to v raste a dospelí sú vo svojom detstve citovo zaseknutí. Všetci dospelí v sebe stále nosia vnútorné dieťa alebo viacero vnútorných detí. Ak sme si svoje vnútorné dieťa ešte neosvojili, sme vydaní napospas svojim detským potrebám a impulzom. Potrebám, ktoré neboli uspokojené a impulzom, ktoré vznikli v dôsledku týchto neuspokojených potrieb.
Image 226Naše emocionálne ja nikdy nevyrastie, naše emocionálne ja je vždy dieťaťom, takže vodcovia nášho sveta sú v podstate rozhnevané ustráchané päťročné deti s jadrovými zbraňami. Naše dieťa nám ponúka vonkajšiu možnosť starať sa o naše vnútorné dieťa. Naše deti nás budú špecificky odzrkadľovať tak, aby sme mohli liečiť samých seba, respektíve integrovať samých seba.

A tu je náš prvý tip. Starajte sa o svoje vnútorné dieťa navonok prostredníctvom svojho dieťaťa. Láska sa stáva skreslenou, ak nevyriešime vlastnú bolesť. Musíme byť ochotní vyriešiť svoje vlastné rany z detstva, musíme byť ochotní integrovať svoje vlastné emocionálne telo, aby sme si položili otázku: “Čo som potreboval od svojich rodičov a nedostal?” Je potom jednoduché vidieť chyby, ktoré robíte pri vlastnom dieťati a ľahké vidieť, ako sa oň starať. Ak dieťa vychovávate rovnako, ako Vaši rodičia vychovávali Vás, čo je spôsob, akým vychováte, pokiaľ sa nestanete viac uvedomelými, nenastáva žiadny posun vo vedomí, ale naopak stav stagnácie.

Preto najdôležitejšou vecou, ktorú môžeme pre svoje deti urobiť, je integrovať svoju vlastnú emocionálnu bolesť z detstva. Ak ju neintegrujeme, budeme túto ranu prenášať na svoje deti. Predstavte si to ako odovzdávanie štafety. Śtafetu predávame z jednej generácie na ďalšiu a ďalšiu, až pokým niekto nezastaví cyklus prenosu rany. Ak nemáte dosť odvahy ponoriť sa do svojej bolesti, preniesť sa cez ňu a uvedomiť si ju, nepochopíte, akú veľkú traumu Vám spôsobili rodičia tým, že Vás zahanbovali, a tak budete zahanbovať vlastné dieťa, budete ho automaticky vychovávať presne rovnakým spôsobom, akým Vás vychovávali Vaši rodičia. Predali ste bolesť, predali ste štafetu.

Image 221

Takže radšej budem tou, ktorá si povie, že tu sa cyklus zastaví a vysporiadam sa s tým všetkým medzigeneračným zraňovaním, než dúfať, že moje dieťa na to príde samo. Svoje rany premietame na svoje deti a riešime, čo s dieťaťom nie je v poriadku a čo potrebuje napraviť, pretože si neuvedomujeme túto projekciu, ktorá je v skutočnosti len odrazom našej vlastnej bolesti z detstva. Snažíme sa manipulovať s faktami. Inými slovami, snažíte sa dieťa napraviť, zmeniť ho, ale takto iba kráčate proti prúdu a nič nedosiahnete, pretože je to to isté, akoby ste sa snažili zmeniť odraz v zrkadle tým, že ho čo najviac vyleštíte. Nerieši to príčinu problému, ktorou je Vaša vlastná bolesť. Ste ňou Vy sami. V mojom YouTube videu s názvom „Liečenie emočného tela” ukazujem postup, ako to dosiahnuť. Keby bolo po mojom, všetci rodičia by tento postup využívali v každodennom živote.

Posuňte svoju perspektívu a Vaše dieťa ju tiež posunie. To je pravý dôvod, prečo nepracujem s deťmi. Ak je problém s dieťaťom, pracujem s jeho rodičmi. Uvedomujem si, že niektorí z Vás budú okamžite reagovať defenzívne, keď o tomto hovorím, pretože by ste radšej počuli, že ste úžasný rodič, no ak ste typ človeka, ktorý vidí ako problém dieťa, na chvíľu sa zamyslite a spýtajte sa samých seba: V akom prostredí dieťa zo svojho pohľadu vyrastá? S čím dieťa vyrastá z hľadiska sebapoňatia? Ak ho neustále kŕmime myšlienkou, že to ono je problémom a že niečo s ním nie je v poriadku, robíme to preto, lebo naň externe prenášame svoje vnútorné rany, namiesto toho, aby sme sa zaoberali zdrojom problému, ktorý v skotočnosti nosíme vo svojom vnútri. Poviem to ešte raz: Ak máte problém so svojím dieťaťom, nie je to o ňom, ale o nevyliečenom aspekte vo Vás samých. Ak sa zmeníte Vy, Vaše dieťa sa tiež zmení. Toto pravidlo je bez výnimiek.

Keď je Vaše vlastné dieťa nešťastné, akonáhle si uvedomíte túto externú bolesť, je ľahké opýtať sa samého seba: Čo som v rovnakej situácii chcel od svojich rodičov? Napoviem Vám. Ako deti sme od rodičov nechceli, aby nás z bolesti vytrhli, aby nás zachraňovali, aby nás naprávali alebo vylepšovali. To, čo sme naozaj chceli, bola bezpodmienečná pozornosť, bezpodmienečná láska, bezpodmienečné presvedčenie, že náš rodič tu bude s nami bez ohľadu na to, či sa cítime dobre alebo zle. To sme naozaj chceli ako deti. Na to, aby sme boli pre svoje deti plne prítomní, musíme byť pre nich plne prítomní v emócii, ktorú práve prežívajú. To znamená, že dieťa okamžite nezachraňujeme pred pocitom hnevu alebo smútku, ale umožníme mu pochopiť, že emócie dokáže plne precítiť a že tu s ním budeme, zatiaľ čo ich prežíva. Nesnažíme sa ho z emócie okamžite vytrhnúť, pretože to vnukne dieťaťu myšlienku, že negatívne emócie sú zlé a treba sa im vyhýbať. Spôsobí to vnútorný rozkol, spôsobí to, že dieťa nebude emocionálne inteligentné, bude potláčať emócie a odlúči sa od seba, opustí sa.

To nás privádza k ďalšiemu tipu, ktorý je podľa mňa pilierom, na ktorom stojí dobré rodičovstvo: Prijímajte emócie.

Jedna z najhorších vecí, ktorú môžete svojmu dieťaťu urobiť, je znehodnotiť jeho emócie. Medzi rodičmi je to veľmi bežné správanie. Pramení to z dosť sebeckého dôvodu, že sa nedokážeme pozerať na to, keď je naše dieťa nešťastné a tak sa snažíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby nebolo, nie z lásky a ohľaduplnosti k nemu, ale z pudu sebazáchovy. Robíme to, pretože sa nechceme cítiť rozrušení, keď ho vidíme sklamané. Tak, ako musíme byť plne prítomní sami pre seba, nech sa cítime akokoľvek, musíme byť prítomní aj pre svoje deti, nech sa cítia akokoľvek.

Tu je situácia: Dieťa prežíva negatívne emócie, pretože jeho rodičia sa rozhodli, že mu nemôžu kúpiť niečo v obchode. Následne dostane záchvat alebo okamžite spustí plač. Mama a otec sa nahnevajú a neustále opakujú: ‚Nie, nie!‘ alebo začnú odporovať tomu, ako sa dieťa cíti, hovoriac veci ako: ,Okamžite prestaň plakať, nemáš žiadny dôvod pre plač, vieš, že peniaze nerastú na stromoch, už si predsa dostal ten nanuk, čo si chcel, atď’. Dieťa sa učí, že jeho pocit je nesprávny, je nútené ho potláčať, nie je mu dovolené ho prežiť a prekonať, a tak tento pocit pretrvá ako odtlačok v jeho emočnom tele, ktorý si nesie do dospelosti. Tento pocit sa stane odtlačkom, ktorý sa v dospelosti odzrkadlí v jeho živote v situáciach, v ktorých sa bude cítiť previnilo a v situáciach, v ktorých sa bude cítiť chudobný. V tomto zdanlivo malom okamihu rodič negatívne ovplyvnil budúcnosť dieťaťa

Každá emócia, ktorú dieťa prežíva, je platná, odhliadnuc od toho, či sa pokúšate premietať svoje dospelé porozumenie na skúsenosť dieťaťa. Každá emócia je platná. Ak ste práve prišli ako dieťa z perspektívy zdroja, kde nie je nič iné ako bezpodmienečná láska a neobmedzená hojnosť, je bolestivou skúsenosťou ocitnúť sa zrazu v podmienečnom svete, kde je Vaša hojnosť zdanlivo obmedzená, pretože Vašim rodičom chýba mentalita hojnosti. Extrémna reakcia je teda absolútne primeraná. Nanucovanie dospelej perspektívy so všetkými Vašimi dlhoročnými skúsenosťami a všetkými tými rokmi potláčania vlastných emócii nebude nikdy fungovať a nepodnieti dieťa vidieť Vašimi očami, a to ani nie je ani cieľom. Cieľom nie je zmeniť ho, ale byť s ním počas jeho skúsenosti bezpodmienečne, bez ohľadu na to, či daná skúsenosť vzbudzuje v ňom dobré alebo zlé pocity.

To, čo by ste mali v predchádzajúcej situácii urobiť, je kľaknúť si na jeho úroveň a prejaviť mu skutočnú empatiu tým, že poviete niečo ako: „Ja viem, miláčik, je v poriadku, že sa cítiš sklamaný, cítim sa úplne rovnako, keď chcem niečo, čo cítim, že nemôžem mať.“ Potom môžete dieťa povzbudiť, nech vyjadrí slovne, ako sa cíti, alebo kde cíti ten pocit vo svojom tele. Tým mu umožníte, aby pocit prejavilo a nie potlačilo, vďalka Vám pochopí, že nech sa deje čokoľvek, budete tam s ním a pre neho. Nie je samé. Vychovávate emocionálne inteligentné dieťa namiesto znetvorenia jeho emocionálnej kapacity.

Image 222

Všimnite si, že sme sa neponáhľali emóciu zlepšiť tým, že by sme dieťatu hneď dali, o čo žiada. Nesnažili sme sa zachrániť ho pred svojimi emóciami a nevštepilo mu tým vieru, že negatívne emócie sú zlé alebo nesprávne, alebo sa im treba vyhýbať. Nekúpili sme dieťaťu hneď to, čo chcelo a nepodľahli sme. Dieťa sa nestalo diktátorom domácnosti, pre ktorého je každý otrokom. Namiesto toho sa k dieťaťu pristupovalo ako k rovnocennému členovi domácnosti.

Keby som sa ocitla v tejto situácii, bola by to ideálna príležitosť naučiť dieťa nielen precíť svoju emóciu, ale naučiť ho aj o manifestácii. Keď si kľaknem k dieťaťu, môžem mu vysvetliť, že mamička nemá najlepšiu mentalitu hojnosti, čo neznamená, že si dieťa nezaslúži čokoľvek, čo len chce, ale že mamička nemá dostatočnú mentalitu hojnosti na to, aby mu mohla všetko kúpiť a tiež to, že mamička nie je jediný spôsob, ako môže dostať to, čo chce. Vašim deťom nepomáhate tým, že si budú o Vás myslieť, že ste dokonalí. Ako rodičia sa chytáme do tejto veľkej pasce ega, keď chceme byť pre naše deti bohmi, pretože je to dobrý pocit, keď si konečne niekto myslí, že ste dôležitý, dokonca najdôležitejší človek v ich živote, ale skutočnosť je taká, že im robíme zlú službu, keď ich vychovávame s myšlienkou, že mama a otec vedia všetko. Prečo? Pretože nikto z nás nevie všetko. Vysvetlite im teda svoje nedostatky. Vysvetlite im, že nemusíte poznať odpoveď. Ukážte im proces hľadania odpovede. Ukážte im proces učenia. Jednou z najlepších vecí, ktoré môžete urobiť, je viesť ich k dôvere vo veci, ktoré sa naučia v dospelosti. Jednou z najlepších vecí, ktoré môžete urobiť, keď sa Vás dieťa vo svojej fáze otázok “prečo” spýta otázku a Vy nepoznáte odpoveď, je povedať: „Vieš, ja neviem prečo, a neviem, či vôbec niekto vie prečo, ale možno, že keď vyrastieš, zistíš prečo.“ To vnukne dieťaťu myšlienku, že existuje niečo, čo treba dosiahnuť, že pre tento svet bude mať hodnotu, že mama a otec nie sú bohovia.

Všetky emócie by mali byť pochopené a potvrdené. Nepotvrdzujeme to, že domnienka dieťaťa je v poriadku, potvrdzujeme to, čo cíti, odzrkadľujeme to. Zrkadlenie emócie znamená, že ak dieťa spadne a plače, namiesto toho, aby sme jeho bolesť popreli, povieme: „To by som sa stavil, že to bolo naozaj desivé, však? Viem, že ja som cítil naozaj strach, keď som spadla, keď som bola v tvojom veku.” Tým sme práve sme odzrkadlili, ako sa cíti. Týmto spôsobom dieťa nemusí bojovať s negatívnymi emóciami ako emócia preto rýchlo odoznie.

Tretí tip, ktorý Vám dnes dám, je: Nezahanbujte svoje dieťa. Zahanbovanie je emocionálne zneužívanie, bodka. Proti tomu sa nedá nič namietať. Dieťa bude rešpektovať a ľúbiť len toho, kto rešpektuje a ľúbi jeho. Hanba spôsobuje poníženie. Zahanbovanie taktiež robí z rodiča nepriateľa a dieťa sa nedokáže učiť, ak ho niekto bude zahanbovať. Zahanbovať dieťa je rovnaké ako poliať kyselinou jeho predstavu o samom sebe.

Image 224

Deti sú viac než schopné poučiť sa z následkov svojich činov bez toho, aby ste im sypali do rany soľ. Rodičom neustále vysvetľujem, aké dôležité je, aby deti robili vlastné chyby, obzvlášť keď sú veľmi malé. Je pravdou, že pravdepodobne narazíte na odpor učiteľov a iných rodičov, ktorí tento prístup nechápu, ale pravdou tiež je, že sa snažíme vychovávať dieťa, ktoré je zodpovedným a zdravým tvorcom, nesnažíme sa vyrobiť maličkého tvora, ktorý bude fungovať ako koliesko v stroji nazývanom spoločnosť, ktorý nedokáže myslieť sám na seba, nedokáže prevziať zodpovednosť a predovšetkým bude žiť tak, aby sa vyhol konfliktu s autoritami. To znamená, že ak si Vaše dieťa napríklad nepôjde včas ľahnúť napriek tomu, že ste mu povedali možné dôsledky a to že bude na druhý deň v škole príliš unavené, nech na to príde samo. Umožnite mu presvedčiť sa o následkoch bez toho, aby ste mu povedali: „Ja som ti to hovoril.” Takto sa napokon samé rozhodne ísť do postele včas.

Image 223

Hanba je horšia ako pocit viny. Vina je podozrenie, že človek urobil niečo zlé, avšak hanba je viera, že človek je zlý. Tí z nás, ktorí si uvedomujú, čo nám naše vlastné detstvo spôsobilo, si veľmi dobre uvedomujú, aká škodlivé môže byť toto presvedčenie, ak si ho prenášame do dospelosti. Myslíme si, že rodič môže spôsobiť dieťaťu traumu len zneužívaním alebo zanedbávaním, fyzickým zneužívaním alebo fyzickým zanedbávaním. To však nemôže byť vzdialenejšie od pravdy. Pravda je taká, že oveľa viac Vášmu dieťaťu škodí citové zneužívanie, ktoré mu spôsobujete. Veci, ktoré v tejto spoločnosti považujeme za normálne rodičovské správanie. Zahanbovanie je jednou z týchto foriem spoločensky uznávaného psychického týrania. Keďže som sama prežila a prekonala niekoľko foriem detského zneužívania, možem Vám povedať, že zďaleka najškodlivejšie pre náš život v dospelosti je emocionálne zneužívanie. Emocionálne zneužívanie, vrátane zahanbovania, je oveľa škodlivejšie ako fyzické týranie a taktiež škodlivejšie ako pohlavné zneužívanie. Považujem za tragédiu, že sme ako spoločnosť odsúdili všetky formy zneužívania a napriek tomu súčasne akceptujeme najškodlivejšiu formu zneužívania, aká existuje. Podľa mňa je to prinajmenšom tragédia.

A teraz sa nad tým na chvíľu zamyslite. Áno, ak niekoho budete pohlavne a fyzicky zneužívať, spôsobí to veľa škody, ale práve psychické týranie, ktoré často sprevádza oba ďalšie typy zneužívania, s Vami pretrvá do budúcnosti, pretože vytvára Vašu vlastnú sebakoncepciu. Ak kráčate do budúcnosti so zmrzačeným sebavedomím, urobí Vám to zo života peklo. Tieto prístupy, ktoré považujeme za normálnu výchovu, spôsobujú vo vnútri dieťaťa traumu a majú za následok nefunkčných dospelých, ktorí nedokážu prekvitať. Milujem termín ,‚neschopnosť prekvitať‘, ktorý sa často používa v súvislosti so zneužívanými a zanedbávanými deťmi. Poviem vám však, že existuje mnoho ľudí, ktorí neprekvitajú a sú takzvanými „fungujúcimi“ členmi spoločnosti. Čo znamená prekvitať? Znamená to oveľa viac než len prežiť do dospelosti. Čím viac integrujete svoje vlastné detstvo, tým viac budete vidieť, do akej miery je takzvaná normálna dobrá výchova škodlivá a koľko dlhodobých nepriaznivých následkov súvisí s týmto všeobecne uznávaným štýlom výchovy.

A napokon posledný tip tohto videa o rodičovstve je – všetko spochybňujte. Je neuveriteľné, ako veľmi prepíname výchovu na autopilota, prijímajúc presvedčenia iných ľudí, spoločnosti a predovšetkým svojich rodičov. Budete vychovávať presne tak, ako Vaši rodičia vychovávali Vás, pokiaľ sa nestanete uvedomelými. To znamená, že musíme spochybňovať všetky naše predstavy o tom, aké by detstvo malo byť a ako by sa k nám deti mali správať. Nemalo by existovať nič, čo by ste nemohli spochybniť. Na nás, ktorí sledujeme toto video, ktorí naozaj chceme, aby naše deti vyrastali spôsobom, ktorý rozvíja ich večnú podstatu, ktorý im umožní prekvitať a nielen prežívať, závisí voľba stať sa plne uvedomelými. Práve o tom je uvedomelé rodičovstvo. O tom, že si plne uvedomujeme samých seba a naše deti, aby sme im uľahčili progresiu a expanziu v našom svete.

Prajem Vám príjemný týždeň

Teal Swan

Preklad: Marianna (ďakujem :) )

Titulky a úprava: Juraj

– See more at: http://www.novazem.info/teal-swan-rodicovstvo-2-0/#sthash.GBUaayjh.dpuf

 

FacebookTwitterGoogle+