NIKDY SA NEKONČIACE PARTNERSKÉ VZŤAHY
Väčšina z nás už máme za sebou nejaké tie partnerské vzťahy. Vzťahy, ktoré nám do nášho života priniesli niečo nádherné a rovnako aj niečo nevysvetliteľné pre náš rozum. Viem, že niektorí z nás prežili aj bolestivé, či škaredé skúsenosti na ktoré by najradšej čo najrýchlejšie zabudli. Dnes sa ale chcem tak trocha zamerať na inú moju skúsenosť, s ktorou sa chcem s vami podeliť.

 

Vychádzajúc z toho, že všetci túžime po harmonickom partnerskom vzťahu, je mojou povinnosťou ihneď v úvode poznamenať, že často zle interpretujeme pojem harmonický vzťah. Nezabúdajme, že sa nachádzame v dualite, kde vždy jeden z nás tomu druhému bude niečo zrkadliť.  Tieto zrkadlenia buď prijmeme ako dar, kde sa ukazujú naše strachy, vnútorné nespracované bolesti, nepoučenie sa z minulých lekcií, alebo sa budeme naďalej trápiť. Najhoršie je, keď namiesto toho aby sme tieto zrkadlenia riešili, snažili sa riešiť cez lásku, náš partner to odnáša nakoniec našim odchodom. Vlastne našim útekom.

 

Keďže sa nachádzame v terajšom časopriestore kde najvyššiu prioritu v našom bytí zohráva transformácia a vzostup vibrácií nás všetkých, sme stále citlivejší, vnímavejší na naše duševné, duchovné potreby. Práve preto harmónia je momentálne nekonečná práca, prijímanie, pochopenie, čistenie, dokončenie pre nás tak potrebných lekcií a neznamená to  žiadne ničnerobenie aj vo vzťahoch.

 

Vďačnosť cez lásku je našou neochvejnou barlou, pomocníčkou na zvládnutie všetkých našich lekcií.  Koľkokrát sa pýtame našich duchovných sprievodcov, že čo máme robiť, na čom máme momentálne pracovať. Pri tom je to jednoduché. Všetko sa nám ukazuje deň čo deň. Pracujme na tom, čo sa nám nepáči, čo sa nám ukazuje ako zrkadlenie. Všímajme si aspoň naše myšlienky ktoré sa nám opakujú dookola. Sú to často odkazy od našich sprievodcov. Pýtajme sa, čo nám to vlastne zrkadlí. Čo to je za strach, bolesť, nepochopenie. Prestaňme prehliadať, zámerne utekať, prekrývať naše potreby. Pokiaľ ste vo vašom živote prežili veľmi rovnaké scény, drámy, určite to má karmický základ. Ten je potrebný začať riešiť, čistiť cez lásku, odpustenie a vďačnosť.

 

Čo vtedy, ak obaja ste na duchovnej ceste, na ceste osobného rozvoja? Najväčšou hrozbou je duchovné ego. Ego ktoré sa dokáže tak rafinovane premeniť na naše automatické našuškávacie zariadenie. Často si tento vnútorný hlas zamieňame s hlasom duše. Duša vždy rozpráva cez lásku a nestraší nás, nehovorí „čo ak“. Nedáva ďalšie možnosti. To všetko robí len naše duchovné ego. Občas sa stáva, ak nás chce naša duša varovať, že povie „počkaj“. Je to božské načasovanie, kedy onedlho dostaneme jasné odpovede na naše otázky, prejavia sa určité skutočnosti v našej realite a my si s ľahkosťou vyberieme náš ďalší smer cesty.

 

Útekom, odchodom zo vzťahu či rozchodom nič nevyriešime. Len presúvame na ďalšieho budúceho partnera ktorému nič iného nezostáva akurát tak hrať tú istú rolu v našom živote, ako to robil ten predchádzajúci. Rozdielom len bude možno kulisa, farby slov, situácií, no naše strachy, lekcie koniec koncov budú rovnaké. Netvrdím, ak náš partner nie je ochotný pacovať na sebe a pre naše najvyššie dobro je ukončenie vzťahu, aby sme to neurobili. Ale tak či tak aj v tomto smere je veľmi potrebné, aby sme ukončili aj túto karmickú lekciu s láskou a vďačnosťou. Samozrejme uvedomme si, že ak si myslíme že partner „nepracuje na sebe“, že to nemusí byť pravdou. Môže byť pozorovateľom, žiakom, no ešte sa nevie prejaviť v praktickom živote. Pokiaľ nás výslovne nebrzdí, nezakazuje, nezosmiešňuje, máme rolu učiteľa a on je našim žiakom. Potrebujeme jeho vďačnosť, nejaký prejav? Tak, to je už podmienka, čo nepatrí k nepodmienečnej láske. Určite niečo iné je, ak nás fyzicky, či psychicky týra, napáda.

 

Prečo som dal názov dnes – Nikdy sa nekončiace vzťahy? Lebo to, čo sa máme naučiť nakoniec sa cez naše vzťahy naučíme skôr či neskôr. V tomto živote, alebo v tom našom budúcom. Mám ešte jednu skúsenosť. Deň čo deň komunikujem s mojou dušou. Pracujem na sebe a snažím sa túto komunikáciu vylepšovať. Je to dar na ktorý vlastne máme nárok všetci ako sme tu. Zachytil som ale niečo krásne a výnimočné. Mal som návštevu. Vlastne sú to návštevy. Začali sa komunikácie medzi mojou dušou a medzi dušou mojej lásky, ktorá ma na fyzickej úrovni opustila. A ja som bol a som naďalej súčasťou týchto komunikácií. Je to nádhera. Konečne dostávam odpovede, ktoré mi nedokázala dať, kým sme boli spolu a zastupuje ju vlastne jej duša. Som jej za to nesmierne vďačný.

 

Faktom je, že to nie sú rozhovory aké boli cez naše osobnosti kontrolované našimi egami. Nikdy som netvrdil, že už nemám svoje ego, strachy, lekcie. Som obyčajný muž s nejakými vedomosťami a chybami. Jej duša mi povedala, že ma naďalej miluje a dali sme si sľub v rôznych inkarnáciách že sa tu stretneme ( v tomto časopriestore) a so spoločnou podporou, láskou budeme si navzájom pomáhať na našej duchovnej ceste. Keď som sa spýtal jej dušičky, čo sme sa to mali naučiť, usmiala sa a povedala. Vzostup a transformácia nie je odchod niekam do 5D. Duchovno, nie je o lietaní v oblakoch. Nie je o sťahovaní informácií, kreslení, alebo vlastnení mandál, kódov a podobne. To sú len potrebné transformačné pomôcky pre nás všetkých a je to len na osobnosti jedinca, či ich prijme alebo nie. Robíme to pre všetkých vás. Našou úlohou je naučiť sa to duchovno žiť v dualite. Preduchovniť dualitu s obyčajným životom človeka. Táto planéta je práve vtom jedinečná, že len tu v celom vesmíre sa nachádza dualita. Len tu je tma a svetlo, dobro a zlo. Jednoducho všetko na jednom mieste, planéte. Máme na výber v čom chceme žiť, byť pozorovateľom druhej polarity, ale hlavne zažívať obe polarity súčasne.

 

Pochopil som, že môžeme mať rôzne duchovné dary, výnimočnosti, cítiť v sebe výnimočné životné úlohy. Ak to ale nedokážeme dať do obyčajného ľudského života a žiť obyčajný život človeka v láske, tak sa máme ešte čo učiť. Je to ďalšia veľmi potrebná  lekcia. Áno, to je vlastne naša úloha. Žiť obe polarity súčasne a to duchovno, lásku, dať do oboch polarít. Pýcha duchovného ega je fakt, ktorý ani neviem ako pomenovať, len cítim v sebe smútok. Skutočná láska nekladie žiadne podmienky.

 

Naše rozhovory pokračujú ďalej. Aj keď jej osobnosť, fyzické telo je inde, odmieta naše spolubytie, hľadá svoje odpovede. Prajem jej, nech nájde všetky odpovede a je šťastná. Naše duše sú aj tak spolu, lebo nato naša osobnosť vďaka vesmíru a jej zákonom nemá vplyv. Môže ma vymazať z fb, z mobilu, z mysle, no viem, že zo srdca nikdy.

 

Možno vás napadlo a čo ďalej.  Či budem ako nejaký pustovník v celibáte a len komunikovať s jej dušou a takto si udržiavať náš „vzťah“? Nie. Naďalej pracujem na sebe, čistím si moje karmické lekcie cez moje minulé životy. Je to veľmi potrebné, aby určité lekcie už neboli potrebné zažívať v mojom fyzickom bytí. Pripravujem seminár, aby som tieto informácie vedel predať aj vám, pre váš šťastnejší život. Verím a viem, že po čase stretnem na fyzickej úrovni ženu, bytosť, kedy obaja budeme vedieť bez strachu slobodne spoločne komunikovať. Naše zrkadlenia budeme brať ako dar a s vďačnosťou spoločne si navzájom pomáhať ich riešiť bez očakávania v časovom horizonte, kedy to zvládneme.

 

Slobodne v spoločnom bytí v láske nažívame bez podmienok a prijímame jeden druhého ako dar. To je moja afirmácia.  Tak to cítim v srdci. Neriešim kto to bude. Či sa dáme časom dokopy s mojou bývalou, či to bude tá, alebo tá. Naše srdcia povedia keď príde ten deň. Vždy je to len o dvoch, ktorí to rovnako vnímajú a chcú. Ako sa hovorí: Boh má naše ruky na činy a my máme naše srdcia na lásku. Takže čo ku nám prichádza? Záleží to len na nás. No vždy to je to, čo je najlepšie pre naše najvyššie dobro a podľa toho zistíme, ako sme na tom.

 

S láskou pre nás všetkých.

Janko

 

Pre http://gaia2010.sk/ 1.1.2015 napísal  Ján Bálint. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

 

 

FacebookTwitterGoogle+

Kategorie:

Články, Vztahy