Aktuálně

Všetkých Vás pozdravujem a želám nám, aby sme – pokiaľ možno – nabrali aspoň trochu síl z energií, ktoré k nám neskutočným tempom pritekajú. Sme v inej hustote /hutnosti/ svetla, ako sme boli pár dní dozadu. Portálmi osobnej brány /individuálne/ sme niektorí prenikli za prah linearity – k vlastnej identite.

Takpovediac – prekročili sme svoj vlastný tieň, aby sme si uvedomili /precítili/, čo všetko dokážeme, keď hĺbkou emócií a súčasne zmyslovým i nadfyzickým /nelineárnym, mimozmyslovým/ nadhľadom „prepneme “ kanál …. na nultý bod, kde je informačné pole v ktorom je holograficky všetko zaznamenané.

Čím sa dostaneme do nekonečného zdroja energií tvorivého ducha /potenciál/ i láskyplných energií duše – do všetvorivých energií bezpodmienečnej lásky.

Máme za sebou cca 3 dni poriadneho tlaku na hlavu /tlak pociťujeme predovšetkým v zadnej časti hlavy/. Mimo realitu v ktorej sa fyzicky nachádzame sa dejú veci, ktoré si mnohí nevedia absolútne predstaviť. Je to striedavý pocit /vnem/ prítomnosti v lineárnej a hneď zase v nelineárnej realite /tlakom na seba pôsobiacich energií.

Hnevá nás žlčník, slinivka, žalúdok, cievny systém, nervová sústava. Naše telá sú atomárne rozvibrované /rozkmitané, rozvlnené/ prudkým nárastom svetla. Chvíľami si môžeme pripadať ako vychovaní inou civilizáciou. Ako spadnutí na Zem, ktorá je akousi neznámou planétou a my len zírame, kam sme sa to vlastne dostali. Sú to mentálne zmeny, ktorých rýchlosť je u každého iná.

Komunikujeme s nefyzickou úrovňou kozmického bytia /bytostí/. Jedná sa o teleportáciu myšlienkou, čiže sa môžu diať situácie, kedy sa nachádzame na jednom mieste a súčasne nás mimozmyslove vnímajú ľudia na inom mieste. Prakticky sa jedná o multidimenzionalitu všetvorivých paprskov, pričom čas je len jeden. Tým prenikáme za hranice fyzickými zmyslami vnímaného.

Pochopiteľne je to ťažko vysvetliteľné každému, kto zatiaľ nenakukol do nefyzického vnímania. Tým, že neprijíma seba, svoje skutočné majstrovstvo, pretože ho /ju/ stále ešte niekde viac, alebo menej niečo bolí z prežitých skúšok. Tým, že si neverí, že sa bojí, obáva – sám /sama/ sebe zastavuje cestu do nového. Je to súčasť už nepotrebných a v nelinearite svetla nefungujúcich vzorcov myslenia. Záleží na každom z nás.

Je to síce kolektívna cesta /dohoda/, ale individuálne realizovaná. Preto je dôležité, aby sme sa jedným zámerom lásky s ktorou sme na Zem prišli konečne chytili za ruky a neboli stále ako kohúti na bojisku s hrebienkom do krvavo červena rozpáleným.. Správaním sa, konaním voči blízkym, voči známym, kamarátom.

Cieľom je jednota. Cieľom je láska a my sme láskou. Len je potrebné si túto skutočnosť nielen uvedomiť, prijať, ale predovšetkým ju prejaviť. Primárnou bunkou spoločnosti je rodina. V nej je to partnerský pár, ktorého vzorce myslenia nielen na fyzickej úrovni ich deti odsledovávajú a kopírujú, ale súčasne vyťahujú /extrahujú/ z rodičov /a nielen z nich/ hlboké emócie. Aby boli prejavené. Tým sa navyšuje emócia a podstata nového vedomia – empatia. Aktuálne sa Zem prevrstvuje podľa iných časových súradníc.

Paprskovité svetlo zmenilo úhol pod ktorým preniká nami i planétou/. Je to – ako keby na nás pršal šikmý dážď /úhlopriečne/. Z dvoch strán, čím sa transformuje lineárna oktáva /zvuky, vibrácie svetla/. „Prepasírovávame“ sa energetickou štrbinou nelineárnej /nefyzickej/ vesicy piscis a intenzívne nám pri tom pomáha systém Alfa Centaurus, Androméďania, Sírianci, Arkturiánci, Plejáďania.

Nielen nám, ale i Zemi. Ide o to, aby sme spolu s planétou udržali kurz /magnetický kurzor/, čo je v gigantických nárastoch energií nesmierne náročné. Jednoducho – aby Zem nevybočila zo svojej dráhy. Čím iným, ako láskou….jej preciťovaním ….prejavovaním …. na fyzickej úrovni môžeme Zemi /i nám/ pomôcť. Nezabúdajme, že je organická bytosť, ktorá cíti a nesmierne nás miluje. Ak sa nám to vizualizáciou nedarí, skúsme si predstaviť, že je naša mama. Vizualizujme si ako ju objímame, hladkáme, usmievame sa na ňu, pozeráme jej s láskou do očí. Precíťme, ako veľmi ju ľúbime.

Čo cítime fyzicky i psychicky je smršť pre nás nepredstaviteľnou rýchlosťou vibrujúcich častíc svetla. Najintenzívnejšia hĺbka emócií a súčasne výška určitého nadhľadu na svet v ktorom žijeme, na realitu v ktorej sa nachádzame. Sme pred začiatkom novej oktávy /už mimozmyslove vnímanej/ a ničota priepasti, ktorou sme počas niekoľkých dní previbrovávali nám zobralo veľa nervov i sily.

Doslova akoby do krvi zodratými prstami, nohami sa pridržiavame neviditeľnej hory svetla, aby nás smršť časového vírenia nestrhla späť do nízkych vibrácií…neučičíkala …sľubmi neuhojdala. Čo by pre nás nebolo pozitívne. Vzhľadom na zanikajúce myšlienkové vzorce 3D. Nestrhla do priepasti, odkiaľ by sme sa dlho „šplhali“ späť. Všetko čo teraz prežívame je najnáročnejšia pauza medzi oktávami dimenzií.

Ilona Palúšová   https://www.facebook.com/ilona.palusova

 

FacebookTwitterGoogle+

Kategorie:

Aktuálně, Články