AKTUÁLNĚ

Ilona Pálušová – nové informace

1. časť
Máme za sebou niekoľko dní, počas ktorých sme prechádzali miestom, ktoré by sme mohli nazvať mŕtvym „priestorom“ s maximálne nakumulovanou temnotou. Energiou, ktorá robila všetko preto, aby sme sa nedokázali pohnúť z miesta na ktorom sme sa ľudsky i planetárne nachádzali. V ilúzii, ktorú sme sami projektovali do priestoru, podľa absorbovania takej hutnosti /intenzity/ svetla, ktorú sme vzhľadom na nevedomie /nevedomosť/ prijímali a tým sa udržiavali vo frekvencii, ktorá pre nás nie je prirodzená. Zavírení strachom, zamrznutí vo fraktáli, ktorého stred sme nemohli nájsť. V mentálnych vzorcoch, ktorými boli naše myšlienky nasmerovávané na minulosť i budúcnosť – zámerne nás odpútavajúc od prítomného okamihu v ktorom budúce dianie tvoríme. Vnášaním strachu do našich myšlienok sme si vytvárali projekciu budúcnosti, ktorú sme vnútorne menej a menej prijímali. To znamená, že v nás narastal tlak a z neho prameniace problémy.
Počas predchádzajúcich dní /ktoré budú pravdepodobne ešte pár dní dobiehať/ to vyzeralo, ako keď sa pretrhne vrece do ktorého bolo natlačené všetko, čo je súčasťou lineárne /subjektívne/ vnímaného času. Pričom z nášho subjektívneho pohľadu sa vytratilo takmer všetko, čo vidíme ako pozitívne. V rámci ľudskej i planetárnej reality. Bolo /je/ to chŕlenie toho istého a tým spôsobom, čím sa temno bezemočne prejavuje. Čo nám pochopiteľne vyrážalo dych a vytváralo dojem totálnej deštrukcie. Dôvodom týchto stavov a situácií bol duševný očistec duchovnými energiami, ktorými sme sa mimoriadnym vztlakom cez solar /solárne erupcie/ zbavovali na prasknutie nakumulovaného napätia. Vnútorným odmietaním všetkého, čo našu slobodu obmedzuje. Dosiahli sme hladinu vibrácií, ktoré nám umožnili zasunúť „kľúč“ do „zámky“ duchovného srdca a individuálne sme otvoriť „dvierka“. Ešte nie celkom dokorán. U každého z nás sa vytvorila rôzne veľká špára /tvar – vesica piscis/, ktorou začala prúdiť adekvátna sila svetla. Umožnilo nám to rozprúdiť také energie, že sme boli ako vírivka a týmto spôsobom sme cez seba temné energie odstreďovali. Odstreďovaná temná energia bola /je/ vstrebávaná planetárne i z vzdušného priestoru. To znamená, že stavy a tým i situácie, ktoré sme subjektívne vnímali /s dobehom vnímame/ ako totálny nedostatok lásky /emócií/ je v skutočnosti /objektívnym vnímaním/ nesmierne pozitívnym krokom. Pre nás i pre planétu.
Čo sa týka celosvetového diania – prebieha podľa kozmických zákonov tá istá situácia. Najviac sústredené temné energie v západnej pologuli komunikovali tomu zodpovedajúcim spôsobom s východom /pravá hemisféra planéty/, ktorý je prebúdzajúcim „interiérom“ Zeme i ľudí. Je ukazovateľom smeru, merítkom hodnôt, duchovnými vibráciami, ktoré v nás i na planéte prebúdzajú lásku a tým i uvedomenie.

2. časť

Sme tu veľmi krátky čas….v týchto len fyzicky vidiacich i viditeľných telách plných energií. Mnohí z nás sa na Zem opäť vrátili, aby nabití skúsenosťami z minulých životov na planéte, ale i v iných hviezdnych systémoch pomohli dokončiť proces uvedomenia si. Sme ako mozaika vytvorená z najkrajších farieb kvetov, aké ľudské oko pozná i nepozná, pretože na tieto tóny zabudlo. Sme širokým spektrom kryštalických energií s oveľa väčším záberom /schopnosťami/ ako si v tejto dimenzionálnej sfére vedomia uvedomujeme. Sme energiou stvorenia, ktorá je neustále v pohybe. Sme ako strom, ktorého listy sa kolektívne rozvlnia emóciami, ktoré zviditeľňujeme. Citom, ktorý bol dlho potláčaný. Také je svetlo, ktoré rozžiaruje naše telá /aurické vyžarovanie/. Taká je schopnosť mimozmyslového vnímania – videnia i počutia zvukov – ich malebnej melódie – …. ktoré boli dlho pred nami utajované.
Máme v skutočnosti inú mozgovú kapacitu. Nielen pár aktivovaných percent a tomu zodpovedajúcich mozgových centier. Len pár percent, ktoré nám ohraničene obmedzujúcim spôsobom umožňujú vidieť nie to čo chceme my, ale energie temnoty, ktoré sa snažili nás v tejto ilúzii nevedomosti udržať.
Pridávaním vibrácií sa posúvame po planetárnych súradniciach Zeme, jej lineárnymi časovými líniami, ktoré poznáme a tým i všetko čo s nimi súvisí vnímame ako jediné normálne, existujúce a funkčné. Spolu s odstreďovanou temnotou z linearity času vystupujeme a tým sa rozpúšťa i spôsob, akým to na Zemi fungovalo. Sami tento proces vnímame tým, že nad sebou krútime hlavou …..zabúdame, vytrácajú sa spomienky na minulosť….strácame orientáciu v čase v ktorom sme sa donedávna bez problému pohybovali. A tak ďaľej. U každého z nás sú zmeny mentálna individuálne. Za pätami zostáva to staré a pre nás už nepotrebné. Súčasne sa znovu zfunkčňujú nelineárne časové línie /magnetizmus/ a všetko čo s nelinearitou /objektivitou, skutočnou realitou a jej princípmi fungovania/ súvisí. Jednoducho povedané – potápa a rozpadá sa loď tých, ktorých eminentným záujmom a cieľom nebolo konanie v mene ľudskosti. Nebolo odprezentovávanie lásky. Na druhej strane umelo vytvorenej barikády sa naberaním sily svetla /zviditeľňovaním paprskov bielej na Zemi/ preberajú k životu tí ľudia, ktorí pochopili, čo je skutočne dôležité. To znamená, že sa začlenili /začleňujú/ do toku neustále sa pohybujúcich energií svetla /života/. Tých, ktorí sú predstavitelia temnoty nebolo veľa, ale ani málo. Pretože sieť nimi utkaná na celej planéte zastavovala tok pre človeka prirodzených energií. Tým bola jeho vnútorná túžba neprejavená. Aké polená a nitky používali nie je potrebné rozoberať.
Vysokými vibráciami energií vyhasína temno, spaľujú sa „mosty“, ktoré túto sieť medzi sebou spájali. Energie, ktoré z nás i zo Zeme vyžarujú neporovnateľne vyššími decibelmi zvukov, ako tomu bolo v 3D linearite tavia siete nimi utkané a zbavujú nás „slučky“ nevedomia. Preto je tak dôležitý krok, ktorý sme absolvovali.
Mnohí z nás sa počas predchádzajúcich dní cítili enormne vyčerpaní. Ozývalo sa srdce, ktorým prenikali emócie. Mozog /hlava/, ktorý zpracovával všetky údaje a členil ich na podstatné a nepodstatné. Dôležité, menej dôležité, nepotrebné i viac – menej ľudskú myseľ zavádzajúce. Mozgové závity boli ako rozvibrovaná pružina – pôsobením energií svetla. Solar, ktorý sa búril adekvátne absorbovaným vibráciam a vytláčal z nás vztlakom nakumulované usadeniny /v 3. a 2. čakre/. Vztlakom k nelineárnemu srdcu – jeho slnečným energiám. Aby sa veľký solárny pletenec /3. čakra/ energeticky dotkol malého solárneho pletenca /pod hrudnou kosťou/, ktorý je miestom /centrom/ kadiaľ vstupuje duch. Keď si položíme dlaň na stred hrudnej kosti….prejavujúc zabudnutým spôsobom pozdrav….keď sa modlíme s rukami zopnutými na tom istom mieste…..keď sa pýtame na seba, na „Ja“ a stredným prstom, alebo dlaňou sa tohto miesta dotýkame…..keď vyjadrujeme bez slov a nie submisivitou sklonenou hlavou úctu, vďaku, pokoru láske.

3. časť

Nachádzame sa na „mieste“, kde sa oddeľovaním temnoty, vyhasínaním lineárnych časových línií, meniacim sa magnetizmom začalo preklápanie sa do nového. Je to vystupovanie zo zabudnutia. Úzkou štrbinou /vesica piscis/ sa otvárajú naše srdcia z ktorých prúdi kryštalické svetlo. Kristovské vedomie, ktoré nedovoľuje vstúpiť na posvätnú pôdu lásky, ktorou naše svetlo je – negativite.
Je to tok energií, ktorým sa aktivuje nielen blízka, ale i vzdialená budúcnosť jedného národa na planéte. Jednej galaktickej, kozmickej rodiny. Láskou – prítomným okamihom preciťovanou i prejavenou. Láskou, ktorej energie nielen vysielame, ale i prijímame.
Od východu smerom na západ prúdi nelineárne svetlo, ktoré obaľuje Zem špirálou smerujúcou ku stredu. Tým mení, miesi, reštrukturalizuje, kyprí rôzne miesta na planéte. Rekalibruje rebríček hodnôt, kladúc na prvé miesto dôležitosť lásky. Empatie, ľudskosti, mieru, slobody. Od južného k severnému pólu priteká nelineárnym tunelom času nelineárne svetlo a rozpúšťa nevedomie i nevedomosť. Od západu k východu je to neviditeľná špirála, ktorá bude meniť myslenie ľudí v najviac energeticky zatemnených miestach i hlavách. Pohľad na všetko čomu človek odmietal porozumieť. Je to energetická vibrácia bieleho svetla jednoty /frekvencia lásky/, ktorého zámerom je uvedomenie si dôležitosti duchovných tradícií a tým i duchovných energií, ktoré v nevedomosti človek odmietal. Dôležitosti väzieb nielen rodinných /rodové statky/, ale i nikdy nepretrhnutých nitiek /pupočnej šnúry/ s galaktickou rodinou. Sú to informácie, ktoré máme v bunečnej pamäti.
Je čas návratov. K sebe, k myšlienkam, ktorými budeme budovať každým prítomným okamihom už nie labilné a lavírujúce domčeky z karát, ale pevné múry svojho domova naplneného empatiou. Láskou, ktorou sme.

Ilona

Zdroj: FB, autor textu Ilona Pálušová

 

FacebookTwitterGoogle+